I trust you, because I love you - 14. kapitola

14. listopadu 2010 v 20:26 | Silvia |  Story
Pomaly sa blížime ku koncu, ja už ju mám skoro dopísanú =) aj keď musím sa przinať, že mi bude chýbať =)

Do očí jej vrazili lúče slnečného svetla. Pootočila sa a na krku zacítila jemné pichnutie. Pozrela sa na Adama, ktorý ležal vedľa nej a ešte stále spal. Potom jej pohľad skĺzol na vankúš, kde objavila zopár kvapiek jej a Adamovej krvi, ktorú si včera vymenili. Pamätala si všetko čo sa včera stalo, no neľutovala to.

Jedine jej svedomie ju mierne trápilo myšlienkou na snubný prsteň, no ona si ho nevšímala, keďže bola rozhodnutá, že ho Damianovi dnes vráti. Vedela, že to bude ťažké, no správne. "Dobré ráno." Z myšlienok ju vytrhol Adamov bozk na tvár. "Dobré ráno." Usmiala sa a užívala si túto chvíľu. "Za chvíľu budem musieť vyraziť, ak sa chcem čo najskôr vrátiť." Odhrnula vlasy, ktoré mu padali do očí. "Nemám ísť s tebou?" spýtal sa potichu a opäť ju začal bozkávať. "Radšej nie, mala by som si to zariadiť sama. Prestaň," odtiahla od seba, " pretože takýmto tempom sa tam nikdy nedostanem. Už teraz sa mi odtiaľto nechce ísť." Zasmiala sa. "No dobre," odpovedal mierne sklamane, no s úsmevom " idem ti nachystať niečo na raňajky." Postavil sa a odišiel dole do kuchyne. Ostala sama a pomaly sa vyhrabala z perín. Obliekla sa a prešla do kúpeľne, ktorá patrila k spálni.

Keď sa prebrala, uvedomila si, že leží na gauči v Joshovej kancelárií. Sadla si a pred sebou uvidela mužskú postavu, ktorá jej podávala pohár vody aj s aspirinom. Upriamila na neznámeho pozornosť a pomaly zisťovala, že je to Josh. "Asi máš riadnu opicu." Usmial sa a pomohol jej vstať. "To teda. Asi som to včera riadne prehnala," vzala si aspirin a zapila ho vodou, ktorú jej podal, " ďakujem." Dopila pohár až do dna a pozrela sa na Josha, ktorý sa stále usmieval. "Sa ti smeje, keď si pil toľko ako ja a aj tak si v pohode. Celý svet sa mi vlní a krúti pred očami a to sa ešte dáko musím dostať domov." Už sa nahlas smiala aj ona a pritom jej z toho smiechu šlo roztrhnúť hlavu. "Ja som už odolný. Nikdy som nevedel, z akého dôvodu nemám opicu. Buď som za tie roky vytrénovaný, alebo to bude mať niečo spoločné s tým čím som." Nahlas sa zasmiala, no on pokračoval , "myslím si, že by si sa mala dať do poriadku, ukážem ti kde sú Wc-ka. A potom ťa hodím domov." Otvoril dvere kancelárie a kývol jej aby šla za ním. Pozbierala sa z gauča a rozbehla sa k dverám, v ktorých stál.

Zjedla raňajky a vybrala sa za Adamom. "Už by som mala ísť." Usmiala sa a zobrala si kabelku, ktorú ešte včera večer hodila na gauč. "Naozaj nemám ísť s tebou?" chytil ju za ruku a pritiahol ju k sebe. "Naozaj nie. Musím si to vyriešiť sama. Pobalím si veci a prídem sem." usmiala sa. Postavil sa a odprevadil ju ku autu, ktoré ešte stále stálo na príjazdovej ceste. Posledný krát ju pobozkal a pozeral sa, ako sa čierna Audi ženie po ceste. A vtedy si na niečo spomenul. Na tú Audinu, vedľa ktorej zastal, keď šiel k Joshovi. Bola to Emily. Zamrazilo ho, keď si uvedomil, že bol pri nej tak blízko a pri tom to sám nevedel. No teraz jej už nedovolí odísť. Vrátila sa a on môže napraviť chybu, ktorú spravil pred dvomi rokmi. Otočil sa a zamyslene sa vybral po ceste naspäť do svojho domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama