I trust you, because I love you - 9. kapitola

20. října 2010 v 19:06 | Siska |  Story
Tak po jednom dni oddychu sem pridávam ďalšiu časť =)



9.kapitola

Snažil sa sústrediť na cestu, no dokázal vnímať len Emily, ktorá sedela vedľa neho. Nepredpokladal, že ju ešte niekedy uvidí a teraz bola tu, priamo na sedadle spolujazdca. Odbočil na vedľajšiu cestu, ktorá viedla k baru a opäť sa pokúsil premýšľať nad momentálnym problémom, no jeho hlava ho vôbec nepočúvala. A pritom bolo toľko vecí , ktoré bude musieť vyriešiť. Po prvé nemôže odísť z mesta tak ako plánoval. A vlastne, keď sa sem Emily vrátila, ani nemal chuť vypariť sa do neznáma a nechať ju tu samú. Musí na ňu dať pozor, pretože aj keď útoky toho, čo po ňom išiel prestali, stále si nebol stopercentne istý, či sa náhodou nevráti a nepokúsi sa jej ublížiť. Za druhé v aute sedela jedna telepatka, ktorá netušila aký výnimočný dar získala. Keď sa zo svojich myšlienok spamätal, bol už na parkovisku. Zaparkoval hneď pred barom a vystúpil z auta. Vybral sa ku vchodovým dverám a čakal na Emily a Jane, ktorá mala zjavné problémy s vystupovaním. Pousmial sa na jej nešikovnosti, no skôr ako si toho stihol niekto všimnúť, opäť nahodil kamenný výraz, z ktorého Emily nevedela určiť žiadnu emóciu.

Vybrala sa za ním a nervózne zvažovala každé slovo, ktoré povie. Poznala Josha, no nie tak dobre, aby vedela ako zareaguje keď ju uvidí. Adam otvoril vchodové dvere do baru a pustil Emily nech ide prvá. Usmiala sa na neho a pokračovala v ceste do hlučnej miestnosti plnej zabávajúcich sa ľudí, z ktorých bola väčšina pripitá. Aj ona tu chodievala , dokonca skoro každý piatkový a sobotný večer, no po havárií jej rodičov sa tu už viac neukázala. Nikdy sa neopíjala, väčšinou vypila jeden - dva drinky, no aj tak ju vždy vozil domov Adam, ktorému alkohol neopantával zmysly, iba keď to s pitím prehnal. A to sa mu nestávalo. Vybrala sa smerom o ktorom si myslela, že ju dovedie do Joshovej kancelárie, no Adam ju chytil zozadu za plecia a otočil na úplne inú stranu. "Trochu sa to tu zmenilo, odkedy si odišla." Pokúsil sa o úsmev, no nakoniec z toho vznikol len chabý úškrn a predbehol Emily, pretože ako jediný vedel, kade sa dostanú k Joshovi. Otvoril dvere a vstúpil do rozľahlej miestnosti. Josh opäť sedel za svojím stolom a telefonoval, no hneď ako zbadal návštevu, zložil.

"Ach Adam, naozaj sa nikdy nenaučíš klopať?" chcel pokračovať v debate, ktorú poobede neukončili,
no v rozprávaní ho prerušili ďalší dvaja hostia. "Ahoj Josh." Zašepkala ticho, postrčila svoju kamarátku, ktorá stála pred dverami, ďalej do kancelárie a napokon vošla aj ona. "Emily. Čo robíš v týchto končinách?" za tie stovky rokov, počas ktorých cestoval po celom svet, sa naučil mnohým veciam, no teraz nevedel ako má zareagovať. Nik ho nenaučil ako sa správať k bývalým priateľkám svojich kamarátov, ktoré utiekli z mesta kvôli tomu, že ich chcel niekto zabiť a potom sa zrazu vrátili. "Ak sa pýtaš, prečo som sa vrátila, to je na dlho. No presne ti môžem povedať čo robím tu, v tvojej kancelárii. Máme problém."
Josh sa nenútene zasmial. Mal rád Emily, bola celkom fajn a hlavne bol Adam vďaka nej šťastný. "Mohol som tušiť, že neprídeš len tak, na priateľskú návštevu."
Emily sa zazubila a podišla bližšie k stolu. "Na návštevu môžem prísť zajtra, no dnes potrebujeme tvoju pomoc. Jane sa prihodila istá...hmmm...nehoda dalo by sa povedať." Nechápavo sa pozrel najskôr na Emily a potom aj na jej kamarátku, ktorá bojazlivo stála v kúte. "A čo za nehodu to malo byť?" rád sa s ňou naťahoval, no momentálne chcel zistiť niečo viac o tej Jane. Nepamätal si, že by ju niekedy predtým videl, pretože väčšinou sedel tu a do baru chodil len kvôli špeciálnym hosťom, no zaujala ho. "Viem čítať myšlienky." Keby nebol upír, nemal by šancu počuť jej tichý šepot, z ktorého bolo cítiť nervozitu, strach a mnoho rôznych pocitov. "To nemyslíte vážne. Ty si telepatka?!" jeho tón vyznel až príliš posmešne. Za svoj dlhý život videl len zopár telepatov a nechcelo sa mu veriť, že by sa nejaký ocitol tu, v Mystic Church. "Neviem ako sa to volá, no chcem sa toho zbaviť." Jej hlas vyznel rozhodnejšie, asi sa osmelila a pomaly sa začala približovala k jeho stolu. "Hlavou mi stále behajú cudzie myšlienky, o ktorých by som radšej nevedela. Tak s tým prosím ťa niečo urob." Emily sa začervenala, pretože pochopila, že Jane tým mieri k Damianovi a jej snubnému prsteňu, ktorý ležal na dne zásuvky v jej izbe.

"Ak si naozaj telepatka, tak to nezastavíš. To sa jednoducho nedá, len tak si povedať, že tento dar nechceš. No môžeš sa naučiť robiť vo svojej mysli isté...ehm...steny, ktoré neprepustia všetky myšlienky. Dokáž mi, že to čo hovoríš je pravda a ja ti potom pomôžem tento dar zvládať." Pozeral sa na ňu a chcel zistiť, čo práve robí. Neveril, že má také šťastie a stretol telepatku, ktorá ho zároveň veľmi
priťahovala a ešte pre neho mohla byť aj užitočná. "Emily práve rozmýšľa nad tým, ako ti dokážem, že neklamem. Bojí sa toho, že sa jej budem opäť hrabať v myšlienkach, pretože jej to je nepríjemné." Zatvorila oči a pokračovala slabým hlasom "v bare je policajt, ktorý tu čaká na prvú vhodnú príležitosť, aby mohol tento podnik zavrieť, pretože jeho dcéra sa sem chodí opíjať. Aj so svojou partiou. To, čo počujem, sú len slová, ktoré musím spájať do viet, aby dávali zmysel. Neviem, čo mám ešte spraviť, aby si mi veril." Stačil mu Emilyn vyplašený pohľad a pochopil, že toto dievča si nič nevymýšľa. Zdvihol sa zo stoličky a odišiel za barmanom, aby ho upozornil o blížiacej sa razií. Hneď potom, ako si zachránil krk, sa vrátil do svojej kancelárie, zaplnenej ľuďmi, ktorý potrebovali jeho pomoc. "Dobre. Sľúbil som ti, že ak ma presvedčíš, naučím ťa ako zaobchádzať s týmto darom. A svoje slovo aj dodržím." Videl ako si Jane vydýchla od úľavy. Pozrel sa na svojich dvoch kamarátov, ktorý však nevyžarovali taký pokoj ako ona. Adam stál nervózne v kúte a pohrával sa s prsteňom, ktorý mal na ruke. Emily stála pri stole a nenápadne po ňom pokukovala. "Myslím si, že vy dvaja, si toho máte veľa povedať. Ak chcete choďte, ja sa o ňu postarám. Odveziem ju domov." Zaregistroval, ako sa Emily pozrela na Jane, akoby sa jej telepaticky pýtala, či jej to nebude vadiť, no ona pokrútila hlavou a perami naznačila aby odišli.

Vyšli z kancelárie a Jane sa tu ocitla sama s upírom, ktorého ledva poznala. No vedela, že to musela spraviť. Pre svoju kamarátku. 

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama