I trust you, because I love you - 6.kapitola

16. října 2010 v 20:49 | Siska |  Story
Mám tu 6. kapitolu poviedky I trust you because I love you. =) zas mám nutkanie napísať, že dúfam, ža sa vám bude páčiť, no asi to píšem ku každej, takže vyzerám ako trúbka =D ale aj tak, príjemné čítanie =)


6.kapitola

Zostala sedieť na mieste a nevedela čo ďalej. Nádych výdych nádych výdych. Tak jedno z tých ťažších stretnutí už má za sebou. A dopadlo nad jej očakávania. Postavila sa a vybrala sa ku svojmu autu, no vtedy ho zbadala. Ostala zarazene stáť v strede kaviarne a nemohla sa pohnúť. Zatajila dych a vyzerala ako nevhodne umiestnená mramorová socha. Z hrdla sa jej vydral zvláštny zvuk, ktorý sa podobal povzdychu. Keď sa spamätala, zistila, že zaparkoval priamo vedľa jej auta. Sakra...

Vystúpil zo svojho čierneho Porsche a pocítil chladný jesenný vietor. Neposlušné vlasy mu padali do očí a on ich nenápadným pohybom hlavy vracal na miesto. Zapol si koženú bundu a vybral sa cestou k modernej budove, ktorá stála neďaleko kaviarne Pops a mala s ňou spoločné parkovisko. Túto budovu vlastnil jeho kamarát a nachádzal sa v nej bar, ktorý bol asi jediný v celom meste. Nebol veľmi veľký, využíval sa skôr na posedenie partií kamarátov, nie na šialené večierky plné tanca. Jeho interiér tvoril čierny barový pult a niekoľko boxov, ladených do modrej a sivej farby. Chcel otvoriť dvere, no v tom sa zarazil. Niečo ho prinútilo opäť sa pozrieť na svoje auto. Pohľad mu odbočil na luxusné Audi, ktoré stálo hneď vedľa neho. Kto v tomto meste má také auto? pomyslel si a vybavil si všetkých obyvateľov, ktorý tu žili. Takéto luxusné auto, tu okrem neho a Josha, majiteľa baru, do ktorého mal práve namierené, nik nevlastnil. Nechápal, prečo má taký zvláštny pocit, keď sa na to auto pozrie, no prisúdil to tomu, že je po všetkých tých rokoch, počas ktorých sa túlal svetom, paranoidný. Odvrátil zrak a stlačil kľučku od vchodových dverí baru.

Do nosa mu vrazil pach kožených sedačiek a rôzneho alkoholu, ktorý sa vznášal celým barom. Adam zamieril rovno ku dverám kancelárie, kde sedel Josh. Nechcel sa tu zdržať dlho, prišiel mu len povedať, že zajtra odtiaľto vypadne. Nemohol aj naďalej trčať v tomto meste a čakať na niečo, čo sa nikdy nestane a vlastne sa stať ani nesmie. Pootvoril dvere z čiernej kože a vstúpil do veľkej kancelárie. "Som si istý, že aj pred 200 rokmi, keď ťa učili slušným spôsobom, sa pokladalo za zdvorilé klopať skôr ako vojdeš. Alebo sa mýlim?" Josh sedel vo svojom kresle za veľkým kancelárskym stolom, ktorý bol podobne ako ostatný nábytok z čierneho dreva. Mal dlhšie plavé vlasy a podobne ako Adam, mramorovo bielu pokožku. Vždy bol oblečený v nohaviciach, saku a košeli tých najdrahších značiek. Bol bohatý a nikdy sa tým netajil. Vlastne sa dalo povedať, že svoje bohatstvo dával neustále najavo. Jazdil v najluxusnejších autách, ktorých mal doma viacero, býval v najdrahšej štvrti mesta a nikdy by si neobliekol nič, čo by nemalo logo luxusnej značky. "Učili, no svet sa za tie roky skazil. A ja sa len prispôsobujem. Veď vieš, že pre nás je najdôležitejšie vedieť sa prispôsobiť dobe, v ktorej žijeme." Adam sa uškrnul a sadol si na stoličku oproti Joshovi. "Ach, už opäť sa ideme baviť, aký je tento svet skazený? Ak si dobre pamätám, túto tému sme už dávno uzavreli. Takže, čo ťa sem privádza? Myslel som si, že tvoje drahé ja nás poctí svojou návštevou až večer."
Pousmial sa a zo svojho stola vybral fľašku whisky a dva poháriky. " Prídem aj večer, no chcel som sa s tebou porozprávať osamote, keď je bar prázdny. Rozhodol som sa, že musím z tohto mesta vypadnúť." Josh nalial do oboch pohárikov a jeden z nich podal Adamovi. "Kedy?" nevyzeral prekvapene, čakal, že odtiaľto bude chcieť odísť. Ak nie hneď po Emilynom odchode, tak o pár mesiacov určite. "Zajtra večer. Musím ešte niečo zariadiť a potom čo najskôr odídem." Hodil do seba whisky a prázdny pohár položil naspäť na stôl. "Dobre. O pár rokov ťa prídem navštíviť, takže sa nevytrať nikde do divočiny. Len mi je ľúto, že budem musieť opustiť tento bar. No nemám inú možnosť, nakoniec aj tak zistia, že nestarnem a budem musieť vypadnúť podobne ako ty." Vzdychol si. Adam sa usadil na kreslo, ktoré bolo neďaleko stola. Bolo omnoho pohodlnejšie ako kovová stolička, na ktorej sedel doteraz. Josh nalial ďalší pohárik. Zlatistý mok sa mu rozlieval hrdlom a on začal pociťovať príjemné teplo. Opäť sa začali rozprávať o tom, aký je svet nespravodlivý a skazený. Toto vyzerá na dlhý rozhovor....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama