I trust you, because I love you - 2.kapitola

12. října 2010 v 20:54 | Siska |  Story
Tak pridávam ďalšiu kapitolu =)


2. kapitola

Otvorila okná v spálni, kuchyni a aj obývačke, pretože potrebovala čerstvý vzduch. Mala rada, keď bolo doma chladno, upokojovalo ju to, aj keď to asi vyznelo hlúpo. Takže pani Johnsonová už vie o tom, že je zasnúbená. To znamená, že o tom o chvíľu bude vedieť celé mesto. Takže aj Adam.
Keď na neho pomyslela, cítila sa zvláštne. Veľmi ho milovala, myslela si, že teraz je už v poriadku a spamätala sa z toho, že ho musela opustiť , no keď sa o ňom niekto zmienil, pocítila zmes nervozity, strachu, lásky a ďalších milión pocitov. Už dávno zistila, že sem nemala chodiť. Prvý raz si to uvedomila, keď prichádzala do mesta ,všetci sa obzerali za jej autom a nechápali, kto to len môže byť. Druhý raz to bolo, keď videla šokovaný pohľad pani Johnsonovej. A teraz to cítila opäť. Prečo sem len prišla? A prečo jej to Damian dovolil? Mala s ním zostať doma, zasnene sa každý večer pozerať na snubný prsteň, ktorý jej dal a nemyslieť na nič iné, len na ich spoločnú budúcnosť.
A namiesto tohto všetkého teraz stojí tu v rodičovskom dome, myslí na bývalého priateľa a nevie čo ďalej. Niekde vo vnútri vedela hlavný dôvod jej príchodu do tohto mesta, no nechcela si ho priznať.

Vybrala sa do spálne jej rodičov. Poodchýlila dvere, akoby sa bála toho, čo tam uvidí. Spálňa vyzerala rovnako ako pred jej odchodom, nič sa nezmenilo.
Steny mali svetlo oranžovú farbu , závesy boli červené. Táto izba vyzerala vždy útulne, no jej čaro sa strácalo pribúdajúcimi rokmi, počas ktorých tu nik nebol. Vošla dnu a ľahla si na veľkú posteľ s kovovým rámom. Vdychovala levanduľovú vôňu, ktorá sa rozliehala celou miestnosťou. Bol to parfum jej mamy, ktorý cítila na každej veci, ktorá sa tu nachádzala. Ponorila sa hlbšie do perín, zatvorila oči a nevnímala nič, len tú vôňu, ktorá jej tak veľmi osviežovala radostné, no aj bolestivé spomienky na jej život predtým ako odišla.

Z myšlienok ju vytrhol zvuk telefónu. Vybrala ho a otvorila sms, kvôli ktorej sa opäť vrátila do reality. Ahoj zlato. Tak aka bola cesta a kedy sa asi vratis? Chybas mi. A ako sa tam mas? Budem sa snazit prist za tebou, no neviem, ci sa mi to podari.  Lubim ta :) Bol to Damian a ona nevedela, čo mu napísať. Ahoj miláčik, mám sa dobre, no bojím sa ukázať mojím kamarátkam a zároveň sa bojím aj stretnutia s bývalým, na ktorého musím neustále myslieť. Ale inak sa mám fajn. Telefón hodila vedľa seba a začala premýšľať nad vhodnou odpoveďou. No ani ona sama nevedela, kedy sa vráti. Možno tu bude len zopár dní, pretože nevydrží pohľady kamarátok, ktoré ju budú nenávidieť a zároveň nezvládne stretnutie s Adamom. Možno tu pobudne niekoľko týždňov a nebude chcieť odísť naspäť k životu, ktorý práve vedie. Neznášala ten pocit, keď vedela, že nemá kontrolu nad svojím životom a nevie ovplyvniť to, čo sa stane. A práve teraz to tak bolo. Nemohla zakázať svojej hlave, aby prestala myslieť na Adama a nemohla ani odporovať
svojmu srdcu, ktoré ju sem tak veľmi ťahalo. Opäť vzala do rúk telefón a začala písať sms. Ahoj milacik, cesta bola fajn, no dlha :) Sama neviem kedy sa vratim, pokusim sa co najskor. Zatial je to tu v pohode, no este som za nikym nebola, pretoze som dost unavena. Nenahnevam sa ked neprides, chapem ze mas vela prace. Tiez ta lubim :) Nemohla mu napísať, že bude lepšie, keď zostane tam kde je, pretože ani ona sama nevie čo sa s ňou teraz deje. Kým bola s Damianom, bola si stopercentne istá, že s ním chce začať nový život. No teraz, po jej príchode cítila stále väčšie pochybnosti o tom, či je naozaj on ten pravý. Nevedela si predstaviť, že by ho tu priviedla a zoznámila ho so svojím starým životom, priateľmi, susedmi a všetkými dotieravými občanmi
tohto malého mestečka.

Pozrela sa na hodinky. Bolo 21.00. Zobrala si svoje veci a vybrala sa do svojej starej izby. Mala zelené steny, závesy boli modré. To boli jej obľúbené farby, aj keď nepohrdla ani čiernou a sivou. Pod oknom mala široký parapet a na ňom deku a vankúše. Predtým ako sa sem presťahovali, stále rodičov otravovala s tým, že chce na okne miesto, kde si môže sadnúť a premýšľať. Dokázala tu presedieť celé hodiny.
Premiestnila sa ku nočnému stolíku, ktorý bol tak, ako aj zvyšok izby, z bieleho dreva. Otvorila jeho jedinú zásuvku. Bola tam. Malá knižočka s hodvábnou svetlo sivou obálkou. Jej denník, ktorý si tu zabudla. Vlastne, nechala ho tu zámerne, aby už nemusela myslieť na to, čo sa stalo, no svoje rozhodnutie ľutovala každým dňom stráveným v novom meste. Nemala sa komu vyrozprávať a denník bol jediný, kto ju nezradil. Z kabelky vybrala pero a otvorila denník na prvej čistej strane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama