I trust you, because I love you - 12. kapitola

31. října 2010 v 20:34 | Siska |  Story
Tak ďalšia kapitola =) keď už mi animácie nejdú... =D =( =)


12. kapitola

Hneď ako ráno vstala vyhrabala telefón a vytočila Emilyno číslo, ktoré jej stihla dať ešte včera v kaviarni na malom lístočku. Hneď po prvom zvonení v telefóne začula tiché vzlyky. "Ahoj, Emily, tu je Jane. Len som chcela vidieť, ako to všetko dopadlo." Vybrala sa ku skrini a vytiahla prvé, čo jej padlo pod ruku, pretože tušila, že za chvíľu bude musieť vyraziť k svojej kamarátke. "Presne tak, ako som predpokladala. Nenávidí ma a má na to plné právo. Som mrcha." Opäť sa rozvzlykala. "Prídem k tebe. Som tam o pár minút." Zložila a začala sa chystať.

Vybral sa do komory a vytiahol si transfúziu, ktorú ukradol z krvnej banky. Nalial si červenú tekutinu do pohára a vychutnával si jej vôňu. Nechcel na nič myslieť, pretože čím ďalej, tým mal viac problémov. Už dávno mohol byť preč, začínať nový život, no on namiesto toho sedí vo svojej izbe, s pohárom plným krvi a premýšľa nad Emily. Nemôže odísť, pretože si nebol istý, či na ňu nezaútočí ten upír, ktorý sa ju pokúsil zabiť aj pred dvomi rokmi. ak by sa tak stalo a on by nebol nablízku, nikdy by si to neodpustil. Aj keď bol nahnevaný, alebo skôr sklamaný, sám vlastne nevedel čo cíti, stále ju miloval a spravil by pre ňu čokoľvek.

Sedela na posteli a kamarátka jej podávala vreckovky, aby si utierala slzy, ktoré sa jej opäť mimovoľne kotúľali po lícach. "Vyzerá to ako scéna z amerického filmu." Jane prerušila svojím hlasom tiché Emilyne vzlyky a hlavou ukázala na krabicu plnú vreckoviek a vankúš, ktorý Emily objímala. "Máš pravdu. Ako v nejakom prepadáku." zasmiala sa, no v jej hlase bolo stále cítiť zatrpknutosť. "Ja nechcem vyznieť protivne, no nechápem, prečo si svojho snúbenca zatajila. A kde máš vlastne prsteň?" Emily sa nahla ku nočnému stolíku a otvorila zásuvku. Vybrala prsteň, ktorý ležal pod jej denníkom a podala ho svojej kamarátke. "Ty kokso. Tak tento musel stáť iný majetok, je nádherný." Pocítila zmes zúfalstva a hanby. Hanbila sa, pretože vedela, že je mrcha. Mala prsteň od Damiana, no v skutočnosti milovala Adama. Zistila to však príliš neskoro. "Prepáč, nechala som sa uniesť. Ale ten je fakt úžasný. Ty si sa nechcela vrátiť k starému životu. Čo tu teda robíš?" nevyznela nahnevane, skôr sklamane. Emily sa jej pozrela do očí a ticho jej odpovedala: "Vrátila som sa, pretože som ťa chcela požiadať, aby si mi šla za svedka. No prišlo mi hlúpe to na teba vybaliť hneď po príchode. A potom som uvidela Adama a zistila, že to on je ten koho milujem. Takže som o tomto," pohľad upriamila na prsteň " radšej mlčala. Viem, že som spravila hlúposť. Čo mám teraz robiť?" pokúsila sa potlačiť slzy, pretože už viac nechcela plakať. "Keby som bola na tvojom mieste, išla by som za Adamom
a ospravedlnila sa." Emily sa na ňu pozrela a pochopila, že má pravdu. Zobrala si prvé čo jej padlo pod ruku a zamierila do kúpeľne. "Čo teraz robíš?" nechápavo sa jej opýtala Jane. "Máš pravdu, idem za Adamom. Nemám na výber. Správala som sa ako hlupaňa a musím sa mu ospravedlniť." Vyšla von a rozčesávala si vlasy. "A čo spravíš potom?" Emily sa na ňu otočila. "Potom by som mala ísť zrušiť zásnuby." Usmiala sa a zo stolíka si vzala kľúče od auta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama