I trust you, because I love you - 11. kapitola

28. října 2010 v 19:24 | Siska |  Story
Takže po dosť dlhej pauze sem pridávam ďalšiu kapitolu. už dávno som nenapísala príjemné čítanie =D bolo by na to treba dáku samostatnú frázu, bo toto už je dosť otrepané =D opäť je trošku kratšia, no hádam sa aj tak zapáči =) 


11. kapitola

V aute panovalo ticho, ktoré prerušovali len kvapky dažďa dopadajúce na predné sklo. Už si zvykla, že Josh
hovorí, len keď je to potrebné a jej to vyhovovalo. Nemala rada ukecaných ľudí, ktorí hovorili, aj keď už nebolo o čom. "Emily je zasnúbená. " hlesla len tak, akoby vravela o tom, že si dnes kúpila nové ponožky.
Odľahlo jej, keď to niekomu povedala a síce to vyznie zvláštne, no za ten čas, čo ju Josh učil ovládať svoju telepatiu (ešte to nevedela veľmi dobre, no bolo to lepšie ako na začiatku) si k nemu vybudovala vzťah. Vedela, že mu môže dôverovať a bol to jediný, no povedzme človek, ktorý túto informáciu nikomu nepovie. "Myslela na to, keď
bola v kancelárií, však?" prekvapilo ju, že nebol vôbec šokovaný a bral to ako samozrejmosť. "Áno, no vtedy to nebolo po prvý krát. Mám to povedať Adamovi? Myslím si, že to voči nemu nie je fér. No na druhej strane, Emily je moja kamarátka... netuším čo mám spraviť." vzdychla si a snažila sa využiť túto chvíľu, počas ktorej nemusela vnímať cudzie myšlienky , čo znamenalo, že sa mohla naplno zaoberať tými svojimi. "Povie mu to. Nepleť sa do ich vzťahu, je to niečo iné, komplikované. Oni dvaja sú si súdení, no ak Emily chce začať nový život s niekým iným, Adam to vezme lepšie od nej ako od teba." Zastavil pred jej domom a ona pocítila príval pokoja. "Ďakujem." Zašepkala potichu, posledný krát sa na neho pozrela a vytratila sa do tmy skôr, ako jej stihol niečo povedať.

Jemne ho od seba odtiahla a zadívala sa do jeho tmavých očí, v ktorých sa začínala strácať. "Ja, nemôžem. Nie je to fér." zdvihla sa z gauča a postavila sa oproti nemu. "Som zasnúbená." Hlesla a chcela sa skryť pred jeho pohľadom plným bolesti, sklamania a smútku. "Vlastne," pokračoval po chvíli neznesiteľného ticha, ktoré sa vznieslo na celú izbu " nemalo by ma to prekvapovať. Začala si nový život, s niekým iným, no nechápem, prečo si sa potom vracala a povedala mi, že ma miluješ. Kvôli čomu sa so mnou zahrávaš?" v jeho hlase počula trpkosť. Postavil sa a vybral sa k vchodovým dverám, no naposledy sa na ňu pozrel. "Ja sa s tebou nechcem zahrávať." Opäť pocítila pálenie v očiach a vedela, že tento krát svoje slzy už nedokáže zastaviť. "Toto všetko som spravila z lásky. Áno, priznávam, bolo to hlúpe a sebecké, no stále ťa milujem a ani sama neviem, čo mám teraz robiť. Som tu druhý deň a už som spochybnila každé rozhodnutie, ktoré som spravila počas posledných dvoch rokov." Otočil sa a jediné čo počula, bolo zabuchnutie dverí. Zvalila sa na gauč a prestala brániť slzám, ktoré jej tiekli po celej tvári. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama