I trust you, because I love you

10. října 2010 v 20:23 | Siska |  Story
About

Emily Filipsová mala na pohľaď všetko, čo si ostatný môžu len priať. Bola bohatá, mala milujúcich rodičov, ktorý by pre ňu spravili čokoľvek, výborné známky, krásneho priateľa a oddané kamarátky. No havária, pri ktorej zomreli jej rodičia, obrátila jej život naruby. Utiekla z mesta a snažila sa zabudnúť na všetko zlé. No minulosť ju dobehla a ona pochopila, že sa pred ňou neskryje. A tak sa Emily vracia naspäť do jej rodného mestečka a bojuje s problémami, ktoré tu na ňu čakajú.



Vystúpila z auta a vybrala sa cestou k zachovalému bielemu domu vo viktoriánskom štýle, ktorý patril jej rodičom. Vravela, že sa sem už nikdy nechce vrátiť, no musela ešte aspoň raz vidieť svojich kamarátov a rozlúčiť sa pred tým, ako spraví ten najdôležitejší krok vo svojom živote.


Georga zbadala, že pred domom, o ktorý sa mala starať zastalo čierne veľké auto. Nikdy sa nevyznala v značkách, no vyzeralo veľmi luxusne. Vystúpilo z neho mladé dievča. Malo dlhé hnedé vlasy, oblečenú dlhú blúzku, vestičku, úzke rifle a na očiach slnečné okuliare. Vyzeralo moderne a zároveň bolo aj veľmi pekné. Vybralo sa ku dverám domu a vytiahlo kľúče. Panebože, to nie je pravda , pomyslela si Georga a ešte raz si dievča premerala pohľadom. Bola to Ona. 


Vybrala sa do spálne jej rodičov. Poodchýlila dvere, akoby sa bála toho, čo tam uvidí. Spálňa vyzerala rovnako ako pred jej odchodom, nič sa nezmenilo.
Steny mali svetlo oranžovú farbu , závesy boli červené. Táto izba vyzerala vždy útulne, no jej čaro sa strácalo pribúdajúcimi rokmi, počas ktorých tu nik nebol. Vošla dnu a ľahla si na veľkú posteľ s kovovým rámom. Vdychovala levanduľovú vôňu, ktorá sa rozliehala celou miestnosťou.


Stál v okne a pozeral sa na mestečko, ktoré bolo zahalené v hustej hmle. Rozhodol sa, že odtiaľto musí odísť, pretože aj keď si to nepriznal, stále sa vracal k spomienkam, ktoré mu tak veľmi ubližovali. Vietor mu vhnal do tváre tu starú známu vôňu, ktorú cítil v každom kúsku svojho tela. Bola to vôňa čerstvej krvi, ktorú tak veľmi miloval a zároveň sa mu hnusila.


Kaviareň nebola veľká, no za to bola veľmi útulná. Bola ladená do teplých farieb, prevažovala oranžová. Väčšinu jej rozlohy zaberal veľký pult plný zákuskov a rôznych iných cukroviniek.
Emily sem chodievala pred školou, pretože tu mali najlepšiu ľadovú kávu v celom meste. Posledný krát si vychutnala teplo, ktoré sa rozlialo na celé auto a vystúpila. Zložila si snubný prsteň, hodila ho do kabelky a vybrala sa ku vchodu.


Opatrne si sadla a objala kabelku, ktorú mala dovtedy zavesenú na pleci. Už z diaľky bolo vidieť logo známej značky a Jane pochopila, že musela stáť celý majetok. " Myslela som si, že budem v pohode, no jednoducho som vás opäť musela vidieť. Nemohla som to vydržať. Viem, že ma teraz asi najskôr nenávidíš, čo úplne chápem, no potrebovala som to tu všetko ešte raz vidieť...." Emily sa pokúsila o úsmev, no vznikla z neho nepochopiteľná grimasa.


Zostala sedieť na mieste a nevedela čo ďalej. Nádych výdych nádych výdych. Tak jedno z tých ťažších stretnutí už má za sebou. A dopadlo nad jej očakávania. Postavila sa a vybrala sa ku svojmu autu, no vtedy ho zbadala. Ostala zarazene stáť v strede kaviarne a nemohla sa pohnúť. Zatajila dych a vyzerala ako nevhodne umiestnená mramorová socha.


Šliapol na plyn a hnal sa hlavnou cestou, ktorú osvetľovali len svetlá jeho auta. Všade bolo ticho, väčšina ľudí už je zalezených doma a ten zvyšok sa pofľakuje po baroch. Aj on by bol v bare, no jeho plány zmaril jeden telefonát. Chcel to rýchlo vybaviť, aby si mohol ísť pobaliť aspoň nejaké haraburdy. Čím skôr bude zbalený, tým skôr vypadne. 


Emily sa stále nemohla spamätať z Adamovej prítomnosti. Keď ho zbadala, pocítila zmes hnevu, vďaka ktorému mala sto chutí zabiť Jane a radosti, že je opäť jeho v blízkosti. Svedomie jej však stále pripomínalo snubný
prsteň, ktorý bol už momentálne odložený doma v zásuvke, no ona sa naň snažila nemyslieť. A Adamov pohľad jej v tom značne pomáhal.



Stačil mu Emilyn vyplašený pohľad a pochopil, že toto dievča si nič nevymýšľa. Zdvihol sa zo stoličky a odišiel za barmanom, aby ho upozornil o blížiacej sa razií. Hneď potom, ako si zachránil krk, sa vrátil do svojej kancelárie, zaplnenej ľuďmi, ktorý potrebovali jeho pomoc. "Dobre. Sľúbil som ti, že ak ma presvedčíš, naučím ťa ako zaobchádzať s týmto darom. A svoje slovo aj dodržím."



Priblížil sa k nej a pozeral sa jej priamo do očí, v ktorých sa ešte pred chvíľou leskli slzy. Pohladil ju po tvári a prisadol si najbližšie, ako to bolo možné. Naklonil sa a pokúsil sa ju pobozkať, pretože tomuto pokušeniu nedokázal odolať. Myslel si, že ho odstrčí, no ona sa vôbec nebránila, naopak, vyzeralo to, že sa potešila.


V aute panovalo ticho, ktoré prerušovali len kvapky dažďa dopadajúce na predné sklo. Už si zvykla, že Josh
hovorí, len keď je to potrebné a jej to vyhovovalo. Nemala rada ukecaných ľudí, ktorí hovorili, aj keď už nebolo o čom. "Emily je zasnúbená. " hlesla len tak, akoby vravela o tom, že si dnes kúpila nové ponožky.


Sedela na posteli a kamarátka jej podávala vreckovky, aby si utierala slzy, ktoré sa jej opäť mimovoľne kotúľali po lícach. "Vyzerá to ako scéna z amerického filmu." Jane prerušila svojím hlasom tiché Emilyne vzlyky a hlavou ukázala na krabicu plnú vreckoviek a vankúš, ktorý Emily objímala. "Máš pravdu. Ako v nejakom prepadáku." zasmiala sa, no v jej hlase bolo stále cítiť zatrpknutosť.


Nadýchla sa a nervózne zaklopala na dvere. Dunivý zvuk sa rozľahol do celého okolia. Po chvíli čakania jej otvoril. Stál tam a vyzeral prekvapene, asi si myslel, že ju už nikdy neuvidí. "Môžeme sa porozprávať?" šepla potichu, no vedela, že ju počul. Odstúpil sa, aby mohla prejsť do tmavej chodby, v ktorej bola zasvietená malá lampička.


Keď sa prebrala, uvedomila si, že leží na gauči v Joshovej kancelárií. Sadla si a pred sebou uvidela mužskú postavu, ktorá jej podávala pohár vody aj s aspirinom. Upriamila na neznámeho pozornosť a pomaly zisťovala, že je to Josh. "Asi máš riadnu opicu." Usmial sa a pomohol jej vstať. "To teda. Asi som to včera riadne prehnala," vzala si aspirin a zapila ho vodou, ktorú jej podal, " ďakujem." Dopila pohár až do dna a pozrela sa na Josha, ktorý sa stále usmieval.

15.kapitola 

Nevedel, čo má robiť. Pochopil, že sa do dievčaťa na sedadle spolujazdca zamiloval, no zároveň
mu bolo jasné, že keby jej to povedal, bola by to tá najsebeckejšia vec , akú vo svojom živote spravil. Jej krv ho nesmierne lákala a on netušil, či sa dokáže ovládať. Teraz to nebolo ťažké, veď sa od seba držali dostatočne ďaleko, takže ho jej vôňa nelákala až tak, aby stratil kontrolu. No nechcel si predstaviť čo by sa mohlo stať, keby sa ju napríklad, pokúsil pobozkať. 
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama